Vyskytla sa príležítosť na „light“ turistiku, tak so ju využil. Nebolo to vôbec light :D Ale učíme sa každý deň, nie? Pozor: Pešia turistika!
1. Lúčky (parkovisko) – Sedlo Javorie: Od parkoviska sme vyrazili v takom akurátnom čase. Cestu sťažoval v nižších polohách mokrý sneh.
Cestou sme stretli horára? Lesníka? Strážcu prírody? Na aute, ktorí nám ponúkol odvoz, ale už sme boli pri odbočke, takže sme si popriali všetko dobré do nového roku a rozlúčili sa.
V pláne bolo ísť pozrieť aj na partizánske bunkre Krčahovo, ale nevedeli sme ako dlho bude trvať vyštverať sa na Krakovu hoľu, tak sme si povedali, cestou späť(nakoniec sme nešli vôbec).
Od odbočky na bunkre začal byť sneh hlbší. Už to ale nebol mokrý sneh. Dopracovali sme sa posedeniu, kde sme si dali čaj, a nejakú energiu vo forme koláčikov.
Zhodnotili sme, kade by asi chodník mohol ísť (celý deň sme si rezali cestu sami) a pokračovali sme. Hodnú chvíľu sme sa držali tak ako ide chodník a šlapalo sa skvelo až kým sme sa nedostali na koniec dolinky, kde sa teda trebalo dostať hore do sedla.
Snehu až po vajcá (a miestami doslovne) a to ako ide turistický chodník sa nám nepodarilo identifikovať. Tak hybaj priamo na sedlo. Bola to riadna makačka, veľká vďaka ľadoborcovi Martinovi za brodenie cesty.
2. Sedlo Javorie – Krakova Hoľa (neúspešne): Na sedle poriadne fučal zimný vietor. Hore bolo dosť zima na to, aby mi začala zamŕzať voda vo fľaši. Spravili sa nejaké tie fotky, a išlo sa ďalej. Už tu mi začínalo byť celkom zima a to brodenie v snehu spôsobilo, že mi zatieklo do topánok a mal som mokré ponožky. Vydali sme sa ale hore na Krakovu hoľu. Brodili sme sa a brodili, ale nakoniec sme sa zastavili a rozhodli sa vrátiť (prepáč Nataly :( ). Obliekol som sa do suchého, vypil teplý čaj, zajedol niečo sladké. Trošku sme pomudrovali a vybrali sme sa na cestu späť do sedla. Necítil som si prsty ani na rukách ani na nohách ale suché ponožky a pohyb mi rozprúdili krv a po chvíli to išlo ako po masle. To čo sme sa pracne brodili hore sme zišli za necelý 10minút dole.
3. Sedlo Javorie – Lúčky (parkovisko). Na sedle sme stretli týpka ktorý si len tak naľahko vyšľapal do sedla (po našej stope samozrejme :P), ale pokračoval ďalej po červenej. Prekvapilo nás ako rýchlo vietor zavial našu stopu, ktorú na niektorých miestach nebolo vôbec vidno. To čo sme si pracne vyšľapali hore sme teraz skoro až humorne zišli dole. Ja ako prvý som nevidel všetky tie pošmyknutia a pády na ktorých sa Martin smial, ale viem si to predstaviť. Zastavili sme sa len na chvíľu pri posedení, kde som si dal zo zamrznutej vody a úspešne sme došli až na parkovisko. Sneh dole bol ešte mokrejší ako ráno a k autu som došiel úplne z mokrými ponožkami.
Zimnej turistike som sa venoval pomerne málo a tak si z dneška odnášam dôležité poučenie „lepšia príprava, lepšia výbava“. Páči sa mi ako naše túry naberajú na obrátkach a obtiažnosti, ale dáva zmysel, že by s tým malo prísť aj nejaké to dovybavenie sa. Predpokladám že investujem do poriadnej zimnej obuvy a pruhodím k tomu aj mačky a snežnice, dnes by sa tie snežnice obzvlášť hodili.
Škoda, že sme nedosiahli vrchol :/ Tak nabudúce ;)
Údaje z GPS:
Vzdialenosť: 10,2km
Celkový čas (h:min): 5:52
Priemerná rýchlosť: 2,7km/h
